Čo je kresťanská ikona
Ikona (pôvodom z gréckeho slovka εικων [eikón] – obraz) je sakrálny obraz, najčastejšie namaľovaný, resp. písaný na dreve.
Kolískou ikonografie je byzantská kultúra. Kresťanské ikony zobrazujú postavy svätých, scény z ich života a rozličné biblické motívy. I keď je ikona charakteristická pre východné kresťanstvo – teda predovšetkým pre pravoslávne a gréckokatolícke kresťanské chrámy (nazývané správne „cerkvi“), úcta k ikonám sa rýchlo rozšírila do celého kresťanského sveta tak u predstaviteľov východného obradu, ako aj u veriacich rímskokatolíckej cirkvi, teda v ríte latinskom.
Ikona sa vytvára špecifickou maliarskou technikou a je vyjadrením symbolického stvárnenia sveta, ktoré nás spája so svetom neviditeľným. Umelec, ktorý ikonu vytvára, ju neopatruje svojím autorským podpisom. Ikonu totiž vytvára v modlitbe a pevnej viere, že pri svojej práci je inšpirovaný a vedený Duchom Svätým. Ikona sa „nemaľuje“ ale píše. Zobrazuje totiž Sväté Písmo v obraze, a tak ako bolo písané Sväté Písmo, ikonopisci píšu ikony.
Ikony zobrazujú rozličné výjavy zo Starého i Nového Zákona a zo života kresťanských svätých uctievaných v prvom tisícročí – teda v období „nerozdelenej Cirkvi“, ale aj z ďalších, môžeme povedať celých dejín kresťanstva, až do dnešných čias. V kontexte odkazu časov nerozdelenej
cirkvi je ikona u mnohých považovaná aj za symbol, či svedka jednoty.
Medzi najvýznamnejšie a najrozšírenejšie ikony na svete patria rozličné zobrazenia Spasiteľa - Ježiša Krista, Panny Márie - Bohorodičky, anjelov a svätých. Spomedzi svätých je úcta osobitne rozšírená k sv. Mikulášovi Divotvorcovi, sv. Jurajovi či sv. archanjelom Michalovi, Gabrielovi
a Rafaelovi.
Úcta k ikonám je rozšírená osobitne vrámci rodín a domácností po celom svete. Významné miesto má ikona sv. Rodiny či ikony osobných patrónov, teda ikony svätých, ktorých meno nám bolo dané pri krste či birmovke. Ľudia často obdarovávajú svojich blízkych kresťanskou ikonou pri príležitosti vysluhovania sviatostí akým sú okrem už niektorých spomenutých iniciačných sviatostí aj prvé sväté prijímanie, cirkevný sobáš či dožitie sa životného jubilea. A to s prianím Božieho požehnania a daru všetkých potrebných milostí a darov do ďalšieho života.
Ikona nás spája s nebom a dáva nám možnosť kontemplovať a ocitnúť sa v Božej prítomnosti. Nie však radosťou nad krásou maľby, hodnotou striebra, zlata či drahokamov, ale modlitbou, vďakyvzdávaním i prosbou k Bohu a svätým, ale aj zamýšľaním sa nad biblickým odkazom niektorého z výjavu Svätého Písma, ktoré sa na ikone nachádza.
